Priravili sme špecializovaný koučing pre majiteľov Felis Catus
Koučing určený majiteľom Felis Catus, ak s jej chovom začínajú, alebo chcú začať. Mentoring a konzultácie v prípade jej problémového správania.
Ako vytvoriť s našou mačkou Alianciu a hlavne ako nestratiť kontrakt ani s ňou ani so sebou samým?
Všetko začína mačkou. Nech k nej prídeme akýmkoľvek spôsobom: Kúpime si ju, nájdeme si ju, ona si nájde nás, … Vačšinou to aj tak vyzerá, akoby tu s nami žila odjakživa a my sme sa k nej vlastne iba nasťahovali.
Pre Mačkára – nováčika, teda človeka (zatiaľ) neznalého veci, by sa mohlo zdať, že by teraz mal prísť na rad jednoduchý zoznam ČO ROBIŤ? Mačkárom – profesionálom sa asi teraz automaticky premietne film s ich príbehom. Ibaže, s ktorým mám začať neznechutiť Mačkára – nováčika hneď z kraja? Takže, sadnime si, vyložme si nohy, skontrolujme, či nesedíme na nejakej mačke, pohodlne sa upelešme a skúsme ísť úplne od začiatku.
Každý z nás sme sa asi pár krát ocitli v situácii, kedy sme mali pocit, že sa nám život vymyká z rúk. Že sa s nami život pohráva. Že už nič nie je ako bolo. A ani nebude. Pretože naraz máme doma mačku. A myslíme si, akí sme múdri a ako hravo všetko zvládneme. Obaja.
Hovorí Človek
Oslovila ma dvojica mladých manželov, ktorým sa uľútostilo opustenej mačičky v útulku. Rozhodli sa, že si ju vezmú k sebe. Vždy hlboko obdivujem týchto odvážnych ľudí. Opatrovať mačku je jedna vec. Byť s ňou po celý jej život a byť v pohode je ale vec druhá. Tá oveľa ťažšia. Mali ju u seba asi mesiac, keď začali “problémy”. Keďže sami boli bezdetní, venovali mačičke veľa pozornosti. Mačička bola nádherná, čierna a žiadalo sa ju pohladkať. Bola však často veľmi mrzutá a v nestráženej chvíli nepríjemne útočila na svoje Bytosti. Majitelia – teda Bytosti sa zhodli na tom, že to nie je pre nikoho dobré a že by som s tým mala niečo urobiť. Žiadne prekvapenie, to je prvotná reakcia väčšiny majiteľov mačiek. Mačka má problém a a ten treba riešiť s mačkou. Tak sme teda „hodili reč“ a ja som usúdila, že novú rodinu evidentne neakceptuje. Museli sme začať všetci spolu od začiatku.
Pre mačku je rituál poznávania a vzájomného približovania skoro posvätný. Mačky medzi sebou musia dodržiavať prísnu etiketu. Inak hrozí odmietnutie. Keď sa rituál poznávania podcení alebo preskočí, mačka bude len veľmi ťažko vnímať nové prostredie ako svoj domov. Ale kto to vedel? Nových majiteľov o teórii chovu mačiek ich poskytovatelia mačiek neinštruujú, pretože to – moja domnienka- sami nevedia. A keď vedia – neviem prečo ale nepovedia.
Ono to totiž nie je až také tajomné. To isté totiž platí aj pre ľudí, ktorí ak chcú žiť v jednej domácnosti s mačkou, mali by – pri zachovaní hierarchie človek potom mačka – vedieť o svojej mačke čo najviac a umožniť jej do maximálnej možnej miery byť tým, čím je – teda zvieraťom.
Keďže je jednoduchšie zmeniť správanie človeka ako mačky, začali sme meniť správanie oboch majiteľov tak, aby sme vyvolali pozitívnu odozvu na druhej strane (ktorá sa práve teraz rozvaľuje na pohovke oproti mne a myslí si, ako nás dostala).
Čo sa teda zmenilo, aby sa TO zmenilo? Majitelia sa teda začali správať k svojej mačke konečne inak. Ako k (milovanému) zvieraťu. Vytvorili jej priestor na to byť samostatná a sebestačná. Prestali ju nadrapovať, vyrušovať, prekrmovať, vytvorili si nové, vlastné rituály komunikácie a určili si hranice, ktoré sa naučili dodržiavať. Mačka časom pochopila, kde je jej miesto, získala svoj priestor a ich čas a majitelia na oplátku získali zas dôveru svojej mačky, ktorú si inak my, ľudia tak namyslene mýlime s láskou.
A jedno zlaté pravidlo na záver: Mačka miluje slobodu a zdolávanie prekážok. Nestaňme sa jednou z nich.
Hovorí Mačka I:
Ó veľká mačacia matka, ako mne len bolo dobre na ulici! Spávala som kde som chcela, jedla som, čo som si chytila. A keď som si nechytila, tak som si ulovila. A čo mi chýbalo? Nič!
A mohla som spať, koľko som chcela…. No prosím, už sú zase tu. Bytosti. Vzali ma do Domu (ako volajú svoj pelech) a nedali mi veľa času na to, aby som si na nový život zvykla. Objavujú sa pri mne neočakávane, čo ma mätie. Veď som im už minule povedala, že za mnou nemajú chodiť. A aha, dívajú sa na mňa. Ja sa na nich predsa stále nedívam. Je to neslušné! Takto musím byť stále v strehu. Keď som k nim prišla, nevedela som kam idem a čo tu robím. A hlavne neviem, prečo sem vzali práve mňa. Mohli si predsa všimnúť, že mi nevoňajú dobre, keď ma dvíhali k ich veľkým vycereným papuliam a potom ma strkali do tej strašnej veci, z ktorej sa nedá ujsť. A na novom mieste, miesto toho, aby som mala chvíľu pre seba a mohla sa opatrne porozhliadnuť tak, ako ja chcem, ma dvíhali vysoko na laby, nosili hore-dolu a strkali mi pod fúziky akési nepríjemné veci – veď sa to nedalo žrať. A hlavne, stále boli so mnou, cerili sa a stále sa na mňa dívali. Prečo si nevzali so sebou miesto mňa toho veľkého vypaseného kocúra, ktorý by sa rád nechal vláčiť kamkoľvek a kýmkoľvek?
Rada sedím na mieste, kam sa môžem dívať tam, odkiaľ som prišla. Vonku je tak nádherne …. Privieram oči a spriadam si svoj malý sen…
Hovorí Mačka II:
Dovoľte mi, aby som sa Vám predstavil. Volám sa … ale vám to vlastne môže byť úplne jedno ako sa volám, pretože mojej reči nerozumiete. Moja Bytosť ma volá Puff. To zas môže byť jedno mne, pretože nerozumiem jej reči. Ale s mojou Bytosťou sa napriek tomu dorozumiem. Po toľkých slnečných obdobiach učenia som síce úplne obelel, ale nakoniec sme si k sebe cestu našli. Moja trpezlivosť a samozrejme naša vzájomná prirodzená potreba spolu hovoriť a rozumieť si, nás doviedla na správnu cestu.
CAT for CAT Coaching:
Vieme, že nám naša mačka vždy povie na rovinu ako sa veci majú. Čo nás na začiatku zvykne trápiť je zmysluplnosť toho, čo pre ňu robíme.
- Dáva aj nám zmysel to, čo teraz robíme, aby sa veci zmenili tak, ako sa potrebujú zmeniť?
- Vnímame tento zmysel dostatočne?
- Kritická otázka pre majitela: Čo sa týka vašej Mačky, vybrala by si aj ona vás? J
Ak vás ponuka zaujala, kontaktujte ma prosím.